Na začínajúcich spisovateľov sa na knižnom trhu často pozerá ako na čierne ovce knižného sveta. Nik o nich pred tým nepočul, často im knihu vydá malé vydavateľstvo ktoré tiež práve nie je na vrchole slávy, a čo je asi najväčším problémom- Nemajú dôveru čitateľa.
Budme chvíľu až bolestivo úprimní. Ak by som vám dala na výber medzi vašou milovanou stálicou, autorom ktorého zbožňujete a máte všetky jeho knihy a úplne neznámym pisálkom o ktorom vám ale jeho vydavateľ narozpráva samé chvály… Po ktorej knihe siahnete? Samozrejme po tej overenej klasike.
Prečo občas (samozrejme nie vždy) radšej siahnem po debute?
- Z debutu sa toho môžete pomerne veľa naučiť o autoroch ktorých tvorbu práve začínate sledovať. Poviem vám že som ich prečítala pomerne dosť a zakaždým tvrdím že prvá kniha nesie tonu prvkov zo spisovateľovho života. Možno je to tak schválne, možno nie, o niektorých možno ani sám netuší. Po prečítaní sa s autorom stretnete na besede, niečo vám o sebe porozpráva a zistíte že ste to už vlastne niekde počuli… Aha! A už máte v mysli jednu z postáv v jeho knihe s takmer totožným životným osudom. Mám skrátka pocit že čítam biografiu (ktoré úplne zbožňujem), tak trocha schovanú v metaforách či inom kontexte.
- Občas je fajn podporiť skôr malého vydavateľa s potenciálom, než za každú cenu tlačiť peniaze do marketingových ťahov toho velikána u ktorého nakupujete každý mesiac. Samozrejme, každému kto sa pohybuje vo vydavateľskom biznise záleží na tom aby nepredával úplný odpad, avšak, ak vydavateľ nebude v diele nového autora vidieť predajný potenciál, ten chudák môže písať ako kvalitne len chce, nakoniec proste nedostane šancu, lebo niekto iný práve napísal scifi na tému ktorá sa práce predáva dobre.
- Nové nápady! Spisovatelia ktorý píšu už dlhšie sa často zacyklia a stále recyklujú tie isté svety, tie isté druhy pováh pri vytváraní postáv, tie isté scenáre, len zasadené do iného prostredia s menšími zmenami. Skrátka opakujú určité vzorce, knihy sa stanú predvídateľnými a majú čitateľskú základňu len z nejakej nostalgie alebo potreby dočítať sériu bez ohľadu na to ako zlá/nudná/neoriginálna sa zdá byť. Nový autor, samozrejme je medzi nimi množstvo výnimiek, prichádza za vydavateľom práve preto, že má neošúchaný nápad, tému o ktorej sa tak nerozpráva. Takto som napríklad objavila Insomniu od V. Šebovej. Koľko kníh o ľuďoch ktorý nedokážu spať ste už čítali? 😉
A teraz k predmetu dnešnej recenzie, ktorým nadviažeme na tému debutujúcich autorov. Dominika, autorka fantasy príbehu Na krídlach noci síce nie je úplným debutantom, zaraďujem ju do tejto kategórie však aj napriek tomu. Jej predošlá tvorba pozostávala zo zbierky básní a biografického diela, čo má pomerne ďaleko od žánrov akým je fantasy.
- Názov: Na krídlach noci.
- Autorka: D. E. Hladíková
- Vydavateľstvo : Magna
- Dostupné cez : Skoč do kníhkupectva
Moje dojmy? Nuž nasledovne…
Väčšinou s vami zdieľam anotáciu a vždy sa snažím použiť tú oficiálnu, uverejnenú s vydaním knihy. Väčšinou ju nájdete aj na zadných stranách obálky. Tiež je tomu aj v prípade tejto fantasy, avšak už pre otvorením knihy som vedela že vám ju sem proste nemôžem pripnúť, pretože prezrádza úplne celý dej od úvodu a prierez celou knihou. Takmer nikdy si anotácie nečítam, tento krát však ide o spoluprácu, za čo Dominike ďakujem, tak som sa chcela detaile pozrieť na celú prácu. Aby som sem nepísala len tak odveci, nechala som anotáciu prečítať kolegyňu z kníhkupectva, a tiež skonštatovala že je tam v podstate celá kniha zhrnutá na pár riadkoch. Presne pre toto tvrdím že napísať dobrú anotáciu, ktorá by prezrádzala len toľko, aby nalákala čitateľa ale neodhalila priveľa je umenie. Kniha je pomerne krátka, má 180 strán a je aj písaná veľkým fontom, dej je teda stručný a môže sa veľmi ľahko stať že prezradíte čo ste nemali, kedže si nemáte až tak z čoho vyberať ako pri rozsahovo bohatších dielach.
Dej sa točí okolo dvoch hlavných postáv, Rose a Davida. Rose sa za okolností ktoré neodkryjem stane anjelom smrti a spolu s Davidom majú za úlohu odprevádzať umierajúcich “na druhý svet”. Rose je ale príliš zviazaná so svojím smrtelníckym životom a práve táto väzba v podobe chlapca menom Christian zamotáva jej život anjela a prakticky znemožňuje aby vykonávala úlohu ktorá jej bola pridelená.
Veľmi sa mi páčila téma. Fantasy ktoré využívajú angeológiu ako nosný fantazijný prvok sa mi pozdávajú už od éry Lauren Kate. Ako som písala vyššie kniha má na to že ide o fantasy veľmi malý rozsah, čo nie je na škodu, ak autor dokáže všetko podstatné opísať v tak krátkom rozmedzí… niekedy sa tomu skôr teším, čitatelia Tolkiena asi chápu prečo 😉 (no hate). Čo som tým chcela povedať je, že som mala v pláne označiť ju za oddychovku. Často hľadám práve také fantasy ktoré nemá milión postáv a nad ktorým nemusím príliš premýšľať, aby som si oddýchla od ostatnej literatúry, ale hlavne preto že mám rada knihy ktoré nechávajú veľa priestoru kreativite čitateľa, avšak takým spôsobom, že nemáte dojem, že vám niečo chýba. Teraz som však s nálepkou oddychovka opatrná, pretože kniha má od samého začiatku veľmi pochmúrnu atmosféru. Táto sa tiahne celým dejom a zo skúsenosti kníhkupca viem že presne toto pri oddychovom čítaní ľudia nevyhľadávajú. Takže by sedelo skôr- oddychovka pre nadšencov fantasy.
Malé mínuská ktoré by som vytkla: Občasné opakovanie slov, prebytočná vata v niektorých vetách. (Mini spoiler, sorry)- V kapitole šiestej, strana 67, postava ktorú nebudeme menovať pri pohľade na Rose kričí: ,,… nie! Anjel smrti! Prosím, ešte nie…” A ja teda nijakovsky nechápem odkiaľ bežný smrteľník pri pohľade na niečo také presne vie že ide o Anjela smrti. Odkiaľ vie čo znamená jeho prítomnosť, a prečo nie je šokovaný existenciou nadprirodzenej bytosti… Veľa detailov k fantasy stránke tejto knihy nie je, preto si nemyslím že by mi niečo tak dôležité ušlo. (ak ste ale niekto čítali objasnite mi to prosím nech sa opravím). Áno v nasledujúcej kapitole sa Christian zmieňuje že o tom čítal ale skrátka táto scéna mi nedá spať 😀 Viem všetko o desiatkach druhov upírov ale keby som jedného stretla pochybujem že by ma to napadlo. Postavám tu chýba ten klasický šokový faktor. A nie nie je to klišé ani nelogické že ľudia bývajú často v šoku. Bavíme sa o mýtických bytostiach. Vidieť pred sebou kentaura asi s ním “z fleku” neskočíte na pivo. Či ? 😀 🙂 No a potom ešte scéna z kapitoly desať, strana 80, kde je na každom treťom riadku opísané že Scarlett pripravuje čaj. Tu som ceruzku položila a užila si dej bez opravovania.
Záver mojej analýzy v skratke znie, že najväčšiu časť tvorby knihy tvorí jej editovanie. Práve tu sa našlo pár chybičiek krásy na inak peknom, romantickom príbehu. Na to že šlo o fantasy debut ich ale pokojne zameťte pod koberec. Som prekvapená že Dominika našla odvahu prvotinu vydať, keby niečo fantasy odo mňa uzrelo svetlo sveta, zapíšu ma na list autorov škodiacich mozgovým bunkám. 😀
Rada odo mňa, prečítajte si ju, ale nečítajte anotáciu! 🙂
Bye.
Oddelenie všetkého možného 
Ja neviem, ste určite inteligentná dáma, a prečítali ste veľa kníh, ja som len konzumná čitateľka, ale knihu som prečítala jedným dychom, zaujala ma aj na napriek inotaji na obale. Mne sa páčila, aj keď fantasy nemusím.
Páči sa miPáči sa mi
Pre mňa neexistuje nič ako menej a viac konzumný čitateľ, proste čítate čo sa vám páči a tak je to správne. Čítanie by mala byť pozitívna skúsenosť, netreba sa tlačiť o diel ktoré nie sú náš šálok čaju.
Čo sa recenzovanej knižky týka, táto recenzia pravdepoodbne vyznela negatívnejšie než bola v skutočnosti mienená, a mala za cieľ hlavne vychytať nedostatky. Príbeh bol určite zaujímavý a má svojich čitateľov.
🙂
Páči sa miPáči sa mi